4. Nesprávne atribúcie (Memory misattribution)

Nesprávne atribúcie (Memory misattribution) 

  Po bombardovaní budovy v Oklahoma City v roku 1995, polícia začala pátrať po dvoch podozrivých, ktorých nazvala John Doe 1 a John Doe 2. John Doe bol čoskoro nájdený a odsúdený na smrť. Predpokladalo sa, že John Doe 2 bol s ním v obchode, kde si prenajali dodávku 2 dni pre bombardovaním, avšak John Doe 2 sa nikdy nenašiel. Zistilo sa, že bol produktom pamäte predavača v spomínanom obchode. Jeho popis ale perfektne sedel na muža, ktorý tam bol o deň skôr. Tento predavač si teda pomýlil spomienky na mužov, ktorých stretol na tom istom mieste v rôzne dni. Takýto jav nazývame ako nesprávne atribúcie (zámena) (memory misattribution) – teda pripísanie spomienky nesprávnemu zdroju.                  

  Takáto chyba je častá u očitých svedkov. Napríklad výskumník zaoberajúci sa pamäťou Donald Thomson bol obvinený zo znásilnenia na základe detailného popisu jeho tváre, ale neskôr bol zbavený obvinenia, keďže mal alibi – v tom čase dával interview v priamom prenose. Obeť tento rozhovor pozerala tesne predtým ako bola napadnutá a tak nesprávne pripísala Thomsonovu tvár útočníkovi.                                                                             

  Zdrojová spomienka (source memory) nám hovorí kde, kedy a ako sme nadobudli informáciu. Pri nesprávnom rozpoznaní zdroja spomienky sa môže teda stať, že spoznáme človeka, ktorého sme už videli, len nevieme kde alebo kedy to bolo. Tento jav môže byť aj príčinou déja vu zážitkov, pri ktorých mávame pocit, že sme danú situáciu už zažili, ale nevieme si vybaviť žiadne detaily. Súčasná situácia, ktorá sa podobá minulej môže vyvolať pocit známosti, čo si vysvetľujeme tak, že sme už boli v takej istej situácii. Falošné rozpoznávanie je tiež typom nesprávnych atribúcii. Ide o pocit známosti pri niečom, s čím sme sa ešte nestretli. Môžeme sa snažiť takéto falošné rozpoznania odhaliť tým, že si ku všetkému, čo sa nám zdá byť známe, vybavíme konkrétne spomienky.