Ázia

Ázia je najväčší svetadiel, jeho rozloha 44,4mil.km2 predstavuje takmer tretinu súše na Zemi. S viac než 3,7 miliardami obyvateľov t.j. 3/5 obyv. sveta je Ázia taktiež najhustejšie osídleným svetadielom. Jej dosť členitá pobrežná čiara bez ostrovov meria 69 tis.km. Vzdialenosť od severu k juhu je 8600 km, od západu na východ je to 11 tis. km. Vzhľadom k polohe Ázie medzi Stredozemným morom a Tichým oceánom, severným polárnym kruhom a rovníkom má Ázia všetky klimatické a vegetačné pásma a 10 časových pásem. Taktiež výrazná je aj vertikálna členitosť. Najvyšší bod svetadielu a zároveň aj sveta dosahuje výšku 8850 m (Mt.Everest), najhlbší bod leží 392 m pod hladinou svetového mora (Mŕtve more). Ázia sa tradične delí na severnú Áziu, Prednú Áziu, strednú Áziu, južnú Áziu a východnú Áziu. Jej názov pochádza z asýrskeho acu t.j. východ slnka.

 

Poloha

  

Mapa ázie Vegetácia

 

  Ázia sa nachádza prevažne na západnej pologuli iba Indonézia v južnej Ázii zasahuje svojimi ostrovmi na južnú pologuľu. Okrajové body pevniny sú na severe Čeljuskinov mys na poloostrove Tajmýr v Rusku,na juhu mys Buru v Singapure, na západe mys Baka v Malej Ázii v Turecku, na východe Dežňovov mys v Beringovom prielive v Rusku. Ázia je na severe ohraničená Severným ľadovým oceánom, na západe Tichým oceánom, na JV oproti Austrálii Molukkami a Banským morom, na juhu Indickým oceánom. Od Ameriky delí Áziu iba Beringov prieliv. Spojnica medzi Severným ľadovým oceánom a Tichým oceánom s Afrikou je spojená iba Suezskou šijou. Oproti Európe prirodzená hranica chýba. Šírka hranice býva udávaná rôzne, napr. pohorie Ural, Mugodžary, Dolná Emba, kaspické pobrežie, ďalej po rieke Kuma a Manyč k Azovskému moru, Kerčským prielivom cez Čierne a Marmarské more do mora Egejského.

 

  Geologický vývoj Ázie je veľmi zložitý. Základom je Euroázijská tektonická doska. Na východnom Sibíri sú odkryté najstaršie horniny. Ďalšie tektonické dosky: Arabská (Arabský štít), Indická (Indický štít), Filipínska a Ochotská. 

 

  Najstaršími časťami Ázie sú tabule na severe a juhu kontinentu prekambrického obdobia. Je to Sibírska tabuľa, Čínska tabuľa, Indický štít a Arabský štít. V týchto oblastiach sa vyvrásnili v prvohorách kaledónske a varínske pohorie. Medzi južnými a severnými tabuľami a štítmi sa rozprestiera na východe široký a vysoký pás treťohorných pohorí, ktoré vznikli v priebehu alpinského vrásnenia rovnako ako aj vysoké pohoria v Európe a severnej Afrike. Počínajúc na západe Prednej Ázie Pontským pohorím a Taurom pokračuje ďalej na východ Kaukazom, Elbrozom a Kapetdagom. Vrchol potom predstavuje „strechu sveta“ ako je nazývaný veľhorský systém okolo Pamíru. Patrí sem Hindúkuš na západe, Tchien-šan na severe, Kchun-lun na východe a Karakoram smerom na juh. Na nich ďalej nadväzuje gigantický oblúk Himalájí. Dosková tektonika tu vyvrásnením vytvorila pohorie nesmiernych výšok. Už 60mil.rokov sa Indická kontinentálna doska posúva o niekoľko centimetrov ročne pod Euroázijskú dosku. Pred 25 mil.rokmi vznikla na severnom okraji indického štítu hlavná zlomová porucha a na nej sa začali vrásniť Himálaje. Na rozdiel od horských chrbtov alpinského vrásnenia, tiahnuceho sa východozápadným smerom, tiahnu sa horské chrbty juhovýchodnou Áziou v smere S-J.

 

Gologická stavba Klimatické podmienky

 

  Z pevninskej Západnej Indie pokračuje potom Malajské súostrovie, ktoré spočíva na kontinentálnom podloží Sundskej dosky iba do hĺbky 200 m. Dôvodom zmeny smeru týchto vysokých chrbtov je tlak Indicko-australskej dosky na dosku Euroázijskú. Výrazný vplyv má tiež tektonika Pacifickej dosky, ktorej severný okraj je obmedzený Aleutami. Posúva sa od východu pod Euroázijskú dosku. Tak vznikli pohoria na východnom okraji Ázie a ostrovy pred ním. Na juhu hraničí Pacifická doska s relatívne malou Filipínskou doskou, ktorá opäť naráža na tri dosky. Dôsledkom je vysoká tektonická nestabilita s početným výskytom zemetrasení a sopečnými výbuchmi.

 

Povrch

 

Povrch azie Tektonická aktivita

 

  S výnimkou Antarktídy má Ázia najvyššiu priemernú nadmorskú výšku zo všetkých svetadielov a to až 780 m.n.m. To však nesúvisí len s extrémnymi výškami na južnom okraji strednej Ázie. V skutočnosti je vertikálne členenie celého kontinentu charakterizované výškami cez 2000 m.n.m. Skutočná nížina sa nachádza predovšetkým na západe – v Západosibírskej nížine, južne od nej leží v Turanskej nížine Aralské jazero. Rozsiahle panvy tvoria veľké povodia Prednej a Západnej Indie, na východe sa rozkladá Veľká Čínska nížina. Vysokohorské náhorné plošiny centrálnej Ázie – Tibetská náhorná plošina ako aj Tarimská a Džungarská panva v západnej Číne a Mongolsko sú obklopené veľhorami. V západnej Ázii ležia náhorné plošiny taktiež medzi pohoriami. Dakšinská plošina (Dekan), niekdajšia súčasť Gondwany, vyplňuje Indický subkontinent až k juhu. Impozantné horské pásma prestupujú Ázijskou pevninou na subkontinenty, charakterizujúci juh svetadielu. Od západu na východ sú to Arábia, Predná India a Západná India.

 

Pohoria

 

Pohorie Alatau Pohľad na Himaláje

 

  Na juhu strednej Ázie leží "strecha sveta", horský systém zahrňujúci Pamír, Hindukúš, Karákoram a Himaláje, s navyššími vrcholmi našej planéty. Himálaje sa tiahnu veľkým oblúkom dlhým 2500 km a 280 km širokým do prielomu Indu na západe až k Brahmaputre na východe, Himálaje sú tvorené štyrmi rovnobežnými pásmami od severu k juhu Transhimalájom, Veľký a Malým Himalájom a Sivalikom, ktoré spadajú do nížiny Indu. Len vo Veľkých Himalájach sa nachádza 14 vrcholov vyšších ako 8000 m, patrí k nim Mt. Everest najvyššia hora sveta 8850 m, štyri osemtisícovky má pohorie Karakoram a medzi nimi K2 8611 m, 2. Najvyššia hora sveta. Výšky nad 7000 m dosahujú vrcholy Kchun-lunu. Tento horský systém, ktorý na západe nadväzuje na Pamír, tvorí severný okraj Tibetskej náhornej plošiny. Na sever od Pamíru začína horské pasmo Tchien-šanu, ktoré sa tiahne asi 2500 km na východ až k pohoriu Altaj, v srdci strednej Ázie. Keďže výšky vrcholov sú podstatne nižšie než  výšky v Himálajach dosahujú aj tak výšky 4300 m. Výrazne vertikálne členenie je charakteristické na SV kontinentu. Východosibírske Čerského pohorie dosahuje výšku 3147 m. Stredohorský charakter má Verchojanské pohorie, ktoré sa tiahne 1000 km od Severného ľadového oceánu k Ochotskému moru. Silne členené sú Juhočínske stredohory Nan-ling (1300-1400m). Na východe sa Nan-ling stáča k severu a tvorí rad rovnobežných pohorí severovýchodného smeru, ako je Wu-i-šan. Pretože celá oblasť ležala až do treťohôr pod morom, usadili sa na žule mocné vápencové vrstvy, na nich erózia vytvorila bizarné formy. Výbežky stredoázijských veľhôr sa stáčajú na juh, ktoré sú v smere S-J výrazne sploštené, tiahnu sa od zadnej Indie až na juh, na Malajský polostrov a pokračujú na ostrovy pred ním.

 

Náhorné plošiny

 

Tibetská Náhorná plošina Ázijská Náhorná plošina

 

  V Ázii leží nie len najvyššia hora sveta ale aj najvyššia náhorná plošina – Tibetská náhorná plošina, ktorá sa rozkladá v priemernej nad. výške 4500m a je obklopená sedem a osemtisícovými horami. Jej povrch (2 mil.km2) zaujímajú nehostinné štrkové púšte. Stepy a púšte charakterizujú vnútro ázijskú náhornú plošinu Chan-chaj, ktorá sa člení na ďalšie veľké celky – Tarimská panva, púšť Gobi a Džungarská panva – a zaberá rozsiahle územia v Mongolsku. Taktiež táto plošina je zo všetkých strán obklopená vysokými pohoriami, na juhu a západe mocnými vrásovými pohoriami Nan-šan, Kchun-lun a Tchien-šan, na severe a východe navrstvenými časťami Stredosibírskej plošiny a pohoriami Veľký a Malý Chhin-gan. Púšte a slané púšte, čadičové pohoria, sopečné kužele a bezodtokové územia sú charakteristické pre Iránsku plošinu, ktorá je od severu vymedzená pohorím Elborz a na juhu pohorím Zagros. Celý región je terciérneho pôvodu vytvorený alpským vrásnením a tiahne sa v Európe a ďalej v Ázii. To platí aj pre najzápadnejšiu časť Ázie na Anatolskú plošinu a na jej okraji sa vypína pohorie Taurus a Pontské hory. Rozľahlými nížinami je naproti tomu ohraničená Dakhinska plošina (Dekanská), ktorá zasahuje až na juh Indického subkontinentu a dosahuje výšku 1700 m.

 

Nížiny

 

  Jedna z najrozsiahlejších nížin sveta Záapadosibírska nížina sa rozkladá východne od Uralu a zaberá rozlohu 2,6 mil.km2. Vegetačné oblasti tohto ohromného regiónu siahajú od bezlesnej tundry na sever cez lesný pás tajgy až po úrodný černozemný pás s južnými stepmi. Úrodnú pôdu majú tiež panvy veľkých riek. Príkladom je Mezopotamská nížina medzi Eufratom a Tigrisom, Indogangská nížina na severe indického subkontinentu, ktorá vznikla vyplnením hijimálajskej predhlbne mocnými riečnymi nánosmi. Časť nížiny pri dolnom toku Indu na nazýva Sindh. Oblasť medzi Indom a Gangou je Paňdžab podľa piatich tokov Indu. Širokou zníženinou na juhu zadnej Indie preteká Mekong zatiaľ čo Veľkou Čínskou nížinou pretekajá Chuang-che a Jang-c-tiang.

 

Púšte

 

Púšť Gobi Džungarská Púšť

 

  K najznámejším púštnym oblastiam sveta patrí Arábia, ktorá svojou rozlohou 3,5mil. km2 je najväčším polostrovom kontinentu. Prastará tabuľa, ktorá dosahuje na juhu až 3000 m je pokračovaním afrického púštneho pásma na ázijskej strane Červeného mora v rozsiahlej centrálnej plošine rozrezanej suchými kaňonovitými údoliami sa rozkladajú piesočné púšte s ohromnými plochami dún. Bezvodnou púšťou s extrémne suchým podnebím kde sa ledva nachádzajú oázy je Veľká arabská púšť (780 tis. km2), predstavuje najvyššiu súvislú piesočnú plochu na zemeguli. Najdôležitejším suchým územím Strednej Ázie sú púšte Takla, Makan v Tarimskej panve so slanými jazerami, Džungarská a púšť Gobi, kde prevláda extrémne kontinentálne podnebie s horúcim letom a chladnou zimou. Gobi s rozlohou 2 mil. km2 je tvorená nízkymi vyvýšeninami kde sa striedajú s plytkými depresiami ktoré boli vyviate vetrami. Gobi je obklopená pohoriami.

 

  Púšť Gobi sa rozprestiera na ploche vyše 1 000 000 km/2 a prechádza územím Číny a Mongolska. Na tejto nekonečnej plošine, kde sa strieda zemina s piesočnými dunami a trávnatými stepami, sa preháňajú silné vetry. Miesta, ktoré sú v lete horúce (47°), v zime zamŕzajú (-30°). Karakum, ktorá pokrýva väčšiu časť Turkménska, má kamenistý a piesočnatý povrch. Je to najmrazivejšia púšť. Taklamakan, ktorej sa hovorí aj ,,púšť, z ktorej niet návratu", je najväčšou púšťou v Číne (zaberá dvakrát väčšiu plochu ako Francúzsko). V zime tu teplota môže klesnúť na (–15°) a v lete až na (48°). Do nedoziernych diaľav sa tiahnu piesočnaté presypy. Púšť Dacht–e–lut v Iráne patrí k najsuchším na svete. Púšte každý rok pohltia celkove 120 000km/2 pevniny čo je oblasť veľkosti Čiech, Moravy a Slovenska. Rozširovanie púští je čiastočne prirodzené, ale tiež je spôsobené nadmernou pastvou zvierat a preľudnením. Keď stáda zvierat spasú vegetáciu, ktorá spevňuje piesočnú pôdu, pôda sa uvoľní a vietor ju odfúkne. Sústavný vietor vytvára piesočné duny, ktoré migrujú dozadu i dopredu. Piesočné duny sa delia do troch základných kategórií, sú to barchány v tvare polmesiacov, seify sú dlhé štíhle duny s ostrými hrebeňmi a hviezdicové duny, ktoré vznikajú zoskupením barchánových dún. Keď sa monzún – sezónna dažďová búrka stretne zo suchými vzdušnými prúdmi víchriacimi nad ním, vzniká púštna veterná búrka.

 

Pobrežia a ostrovy

 

  Takmer 70 tis. km dlhá pobrežná čiara Ázie je na východe mimoriadne členitá. Hornaté poloostrovy ktorých geologické formácie presahujú na ostrovy a súostrovia, oddeľujú rozsiahle morské panvy od otvoreného Pacifiku. Tento systém začína východným polostrovom Kamčatka dlhým 1200 m ktorý spoločne s Kurilami ohraničuje ochotské more, a končí na juhovýchode kde Juhočínske more hraničí s poloostrovom Západná India a jeho úzkym výbežkom Malajským poloostrovom a ostrovmi a súostroviami ako je Tchaj-wan, Filipíny a Borneo. Súostrovia ležiace pri pobreží predstavujú 2600 km dlhý oblúk takmer 4100 ostrovov tvoriacich Japonsko. Juh svetadielu predstavujú tri poloostrovy subkontinentálnej veľkosti. Od západu na východ je to Arabský poloostrov, Predná a Zadná India. Ich pobrežie je mimoriadne bohato členené na 13600 ostrovov Indonézie z nich najväčší je Borneo (750 tis. Km2) tvoria zbytky pevninského mostu medzi Áziou a Austráliou, ktorý sa zlomil v geologicky mladej dobe.

 

Geologický nepokoj

 

Geologický zlom v Ázií

 

  Celý priestor východoázijského pobrežia kde sa Pacifická doska posúva pod dosku Euroázijskú, je charakteristicky vysokou tektonickou nestabilitou. Okraje Pacifickej dosky sú lemované pásom sopečných reťazí a súostroviami sopečného pôvodu, a tento tichomorský ohnivý oblúk sa tiahne pozdĺž pobrežia východnej Ázie. K tomu pristupujú hlboko morské priekopy pred japonským tichooceánskym pobrežím, tzv. subdukčná zóna. Vysoko na severe na vzdialenom východe leží poloostrov Kamčatka ktorý patrí k najvýznamnejším sopečným regiónom sveta. Z 29 činných sopiek je Ključevskaja (4500 m)  najvyššia v Ázii. Posledný výbuch na stal v roku 1984. Pretože japonské ostrovy sú tvorené najvyššími regiónmi podmorského sopečného reťazca nachádza sa tu vedľa veľkého počtu vyhasnutých sopiek ešte ďalších 40 činných vulkánov. Tektonická nestabilita približne 70 činných sopiek je charakteristická pre rozsiahli ostrovný svet Indonézie. Tu medzi Tichým a Indickým oceánom prebieha najdlhšie sopečné pásmo na Zemi. Nekľudným regiónom je tiež západná Ázia kde Iránska vysočina je stále postihovaná deštruktívnymi zemetraseniami. Jedno z najničivejších zemetrasení v Ázii postihlo tokijskú aglomeráciu 1. septembra 1923. Zdrojom otrasov bola subdukčná zóna, pozdĺž ktorej sa Pacifická doska odsunula pod Euroázijskú. Na samotnom mieste zahynulo 68 000 ľudí a v celej aglomerácii 140 000 ľudí. Najtragickejšie novodobé zemetrasenie postihlo východočínske mesto Tchan-šan. Epicentrum bolo priamo pod mestom. Počet obetí dosiahol až 242 tis. ale podľa hongkongských zdrojov až cez 650 tis.

 

V Ázii sa nachádzajú najteplejšie i najchladnejšie miesta na zemeguli, práve tak, ako oblasti najsuchšie a najvlhšie.

 

Jazerá

 

Kaspické more Aralské more

 

  V Ázii sa nachádzajú najväčšie, najhlbšie, najvyššie a najnižšie položené jazerá. Nachádza sa tam množstvo genetických typov jazier ako reliktné, tektonické, ľadovcové, vulkanické, hradené zosuvom, fluviálne. V suchej západnej Ázii je veľká časť bezodtokových jazier (Kaspické more, Aralské more, púšte Arabského polostrova).

 

  Kaspické more – spojenie s oceánom stratilo pred 5,5 mil. rokmi. Je to najväčšie jazero na svete (371 000 km2). Jeho rozloha sa ale stále zmenšuje, dnes má už len asi 3/4 svojej pôvodnej rozlohy. 80% vody priteká z Volgy. Výška hladiny nepravidelne kolíše. Hĺbka je 1025 metrov. Kaspické more je slané, typicky reliktné jazero (prv to bolo more - súčasť Tethys). Leží medzi Európou a Áziou. Niekedy sa udáva, že pojem more nie je správny, pretože je to najväčšie jazero sveta podľa rozlohy. So svoju rozlohou spĺňa charakteristiky mora aj jazera. Názov je odvodený od dávneho kmeňa Kaspijcov, ktorí žili vo východnej časti Kaukazu. Salinita Kaspického mora je približne 1,2‰, čo je asi tretina salinity svetových morí. Zo severu na juh je 1 200 km dlhé a priemerne 320 km široké. Jeho hladina leží 28,5 m pod úrovňou svetového oceánu a je najnižším bodom európskeho svetadielu. Rozloha povodia je 3 500 000 km².

 

  Aralské jazero - je staré 5 mil. rokov. Je to štvrté najväčšie jazero na svete. Je to prudko vysychajúce bezodtokové slané jazero v strednej Ázii, na hraniciach Kazachstanu a Uzbekistanu v Turanskej nížine. Dnes sa skladá z viacerých oddelených jazier. Vlievajú sa doňho (alebo sa skôr kedysi vlievali) rieky Amudarja a Syrdarja. Rozloha je menej ako 30 000 km² (pôvodne 66 458 km²) a nadm.výška je 37 mnm. Priemerná hĺbka : 20-25 m a maximálna hĺbka : 34 m, avšak pôvodne bola  68 m. Kvalita jeho vody je veľmi zlá, keďže okrem vysokej koncentrácie solí obsahuje značné množstvo hnojív a pesticídov, ktoré jeho prítoky naberajú cestou cez poľnohospodársku krajinu. Ďalší diel znečistenia pripadá na vrub testovania biologických zbraní. Aralské jazero je dnes spolu s Černobyľom chápané ako synonymum pre ekologickú katastrofu obrovských rozmerov. Ústup jazera a jeho veľké znečistenie úplne zničilo kedysi bohatý rybársky priemysel a navyše viedlo k vzniku a rozšíreniu soľných púští a bažín na okolí.

 

Ázia – bičovaný svetadiel

 

  My v našej pokojnej strednej Európe si ani nevieme predstaviť prírodnú katastrofu, ktorej obete by sa mohli rátať na desaťtisíce. Napriek tomu, ak by počet mŕtvych po cyklóne Nargis presiahol nakoniec 100-tisíc (ako niektorí odhadujú), stále pôjde „len“ o desiaty najvražednejší tropický cyklón v zaznamenanej histórii ľudstva.  Ázia je v tomto smere mimoriadne ťažko skúšanou časťou sveta. Či už ide o vražedné tsunami, zemetrasenia, cyklóny alebo výbuchy sopiek. Všetkých desať najničivejších prírodných katastrof v zaznamenaných dejinách (meraných podľa počtu obetí) sa udialo v Ázii, z toho polovica v Číne. Preto do popredia vystupuje otázka, ako sú na údery živlov pripravené oficiálne autority. Pri vianočnej tsunami, ktorá si v roku 2004 vyžiadala vo východnej časti Indického oceánu približne štvrť milióna mŕtvych. Keďže mnohé ázijské režimy sú skrz-naskrz prerastené korupciou, stávalo sa, že vojaci a úradníci zadržali cudziu pomoc s tým, že západné tímy ich museli podplatiť, aby sa vôbec dostali k obetiam.

 

Ohrozené druhy zvierat

 

  Panda Veľká (ailuropoda melanoleuca) obýva listnaté a ihličnaté lesy s hustým bambusovým podrastom vo výškach od 1500 do 3900 m.n.m. Areál výskytu je obmedzený na 6 izolovaných horských oblastí severnej Číny, na východnom výbežku Tibetskej náhornej plošiny v provinciách Gansu, Shaanxi a Sichuan. Patria k najvzácnejším cicavcom na svete. Sú vážne ohrozené stratou a znehodnocovaním biotopov, v ktorých žijú, čo je spojené s nedostatkom dostupných zdrojov potravy. Pandy sú tiež ohrozené pytliactvom, pretože ich kožušina je vysoko cenená na ilegálnych trhoch ďalekého východu.

 

Panda veľká

 

  Tiger sibírsky (Panihera tigris altaica) je najväčšou formou tigra a zároveň i najväčšou mačkovitou šelmou vôbec. Obýva celú oblasť rieky Amur od jej horného toku v Zabajkalsku asi po jeho ústie do Ochotského mora, ďalej povodie Ussury, Sungary, Veľký a Malý Chingan a celú Kóreu. Dnes je tento tiger v prírode na väčšine svojho niekdajšieho areálu už vyhubený. Udržal sa len na niektorých oblastiach pri strednom toku Amuru a v pohorí Sichote Alin v Rusku. V súčasnosti žije na ruskom Ďalekom východe už iba 300 tigrov sibírskych. Najväčšie mačkovité šelmy usmrcujú poľovníci a ubúda im životný priestor. Podľa odborníkov na ochranu zvierat nenachádzajú tigre dostatok potravy, pretože na ich korisť sa poľuje. Okrem toho vzrástol nelegálny obchod s tigrími kožušinami, kosťami a mäsom, odkedy Čína oznámila zámer zmierniť zákaz obchodovania. Odhaduje sa, že za mŕtveho tigra je možné dostať viac ako 10.000 dolárov (takmer 6700 eur), pričom v Číne spracujú všetko - od pazúrov až po zuby.

 

Tiger Sibírsky

 

  Kôň Przewalského (Equus przewalski) pôvodne tento divý kôň obýval stepi Mongolska a Číny. Bol však lovcami a pastiermi nemilosrdne vytlačený. Dnes žije už len v zoologických záhradách. Žije v stádach, na čele ktorých stojí vždy najsilnejší samec - ochránca stáda pred nepriateľmi. Živí sa trávami. Samica rodí po 340 dňoch gravidity jedno 30 kg mláďa. Dožívajú sa 20 rokov.

 

 Kôň Przewalského

 

  Varan Komodský (Varanus komodoensis) najväčší jašter na svete, žije len na niektorých indonézskych ostrovoch. Je zaradený do skupiny ohrozených druhov. Príčinou je hlavne strata jeho prirodzeného prostredia, čo spôsobili jednak prírodné katastrofy, napríklad sopečné erupcie, a jednak je to dôsledok ľudskej činnosti. Mnohé varany sa stávajú obeťami pytliakov, ktorí ilegálne obchodujú s kožou. Predpokladá sa, že v divočine žije iba 350 plodných samíc.

 

Varan Komodský

 

  Nosorožec Jávsky (Rhinoceros sondaicus) je jedným z najvzácnejších veľkých cicavcov sveta a súčasne najvzácnejším nororožcom. Podľa odhadu žije  na Jáve posledných 50 až 60 jedincov a vo Vietname dokonca menej ako 10. Pôvodný areál výskytu sa okrem ostrovov Jávy, Sumatry a Bornea rozkladal aj na ázijskej pevnine a zahŕňal Bangládeš, Laos, Kambodžu, Malajziu, Thajsko, Barmu a Vietnam. Fnes vytvára nosorožec jávsky 2 poddruhy: Indonézska forma (Rhinoceros sondaicus sondaicus) a Vietnamská forma (Rhinoceros sondaicus annamiticus).

 

 Nosorožec Jávsky

 

  Medzi ďalšie ohrozené druhy patria napr. Sambar škvrnitý, Orangután, Vtákokrídlovec Alexandrin, Kuprej, Tapír čabrákový, Vakoveverica bezblaná, Krokodíl morský, Numbat žíhaný.

 


 

Zwettler, O. (2004): Planeta Země. Banská Bystrica: Tlačiarne BB, spol. s.r.o., ISBN 80–242–1223–4

http://geography.upol.cz/kgg-rgas

http://referaty.atlas.sk/prirodne_vedy/geografia/35623

http://dkubinsky.sk/subory/studium/Krajinna_ekologia.pdf

http://ys.sk/heslo/panda_velka.php

http://veda.sme.sk/c/5068730/na-dalekom-vychode-vymiera-tiger-sibirsky.html

http://la-veronca.estranky.sk/fotoalbum/kon-przewalskeho/kon-przewalskeho

http://zvierattka.blog.cz/1001/varan-komodsky-varanus-komodoensis

http://rozhlas.cz/nosorozci/vseonosorozcich/_zprava/241004

http://nissubashi.org/1024x768/slo/nature/animals/animals.html

http://dnes.atlas.sk/svet/azia/644687/v-indonezii-objavili-novy-druh-jastera

http://metoo.sk/gallery/detail_foto/f233d89c019d64720880db0b891168dd

http://korzar.sme.sk/c/4666506/zensen-pravy-volaju-aj-koren-zivota.html#ixzz1AMQNzJmr

http://garten.cz/a/sk/491-ginkgo-biloba-l.-jinan-dvoulalocny/

 

Komentáře(3)