12. SS Panzer Division Hitlerjugend...

Divízia, ktorá obraňovala Normandiu po vylodení...

Táto Divízia bola prvá formácia Waffen SS, ktorá zasiahla do bojov proti spojencom v Normandii. Jej mladí vojaci, povolaní predošetkým z Hitlerjugend, bojovali nemilosrdne v boji muža proti mužovi a v bojoch proti tankom a získali si výbornú bojovú reputáciu u kandaských a britských vojakov, ktorí proti nim bojovali. Zformovaná bola v júni (červnu) 1943 ako Panzergrenadier formácia, štatút Panzer Division získala v októbri (říjnu) 1943. Regrúti boli členovia Hitlerjugend narodení v roku 1926. Odvod bol držaný v tajnosti, aby si Spojenci nemysleli, že odvedením 17 ročných mladíkov Nemecko zbiera posledné rezervy. Dôstojnícke kádry 12.SS boli zložené z veteránov, poddôstojníkov a dôstojníkov Liebstandarte, väčšina z nich slúžila na východnej fronte. Boli tu aj dôstojníci prevelení z Wehrmachtu a Luftwaffe.

Veliteľ divízie, Gruppenfuhrer Fritz Witt, svojich mužov tvrdo cvičil v poli, kde bola používaná ostrá munícia. Teórii bolo venované veľmi málo času, mnohí vraveli, že z mladých dobrovoľníkov sú cvičení bojovníci a nie vojaci. Výcvik prebiehal v Belgicku v oblasti Beverloo, Mol, Turnhout, Herentals a Geel a mladí regrúti sa postupne stávali vojakmi. Bohužiaľ divízia nemala tanky a vozidlá, rovnako ako palivo a tiež munície pre výcvik bolo málo. Avšak na začiatku roku 1944 už bola divízia plno vybavená a pripravená na boj.

1 júna (června) 1944 boli súčasťou divízie 12. Panzer regiment zložený z dvoch práporov Pz IV a jedného vyzbrojeného Pantherm, 25. a 26. Panzer grenadier regiment, delostrelecký pluk, prieskumný, protilietadlový a protitankový prápor, ženijný prápor a podporné jednotky. Divízia mala 20 540 väčšinou mladších členov, ktorí dobrovolne slúžili v tejto formácii. Aktuálny počet bol: 520 dôstojníkov (deficit: 144), 2383 poddôstojníkov (deficit: 2192), 17 637 mužov, 1 103 pomocných síl. 5. júna (června) sa divízia presunula na pozíciu západne od Paríža a južne od Rouenu. O 14:30 6 júna 1944 bola vysunutá zo zálohy a pridelená k 7. Armee k spolupráci s 21. Panzer a Panzer Lehr Division pri útoku o 16:00 nasledujúceho dňa.

Fritz Witt a znak 7. armee

Plán zatlačiť spojenecké jednotky do mora sa bohužiaľ nepodarilo realizovať. 21. už bola pútaná v obranných bojoch, Panzer Lehr nebola na bojisku a Hitlerjugend nebola zoskupená. Masívny protiútok 7. Armee sa teda omedzil iba na útok časti 12.SS: 25. Panzer Grenadier Regiment, jeho 2. Panzer Battalion a jeho 3. Srtillerie Battalion. Sturmbannfuhrer Kurt "Panzer" Meyer, veliteľ 25. regimetnu, ktorý si bol vedomý, že Panzer Lehr nebude kryť jeho pravý bok, zostavil silnú skupinu, 3. Panzer Grenadier Division, protitankívý a protilietadlový oddiel a na krídlach tankový a prieskumný prápor. Ich úlohou bolo chrániť odkrytý bok a dôležité letisko Carpiquet. Na pravom krídle, v Cambes, bol 1. batalion v styku s 21. Panzer Division, ktorá chránila krídlo pluku a 2. battalion, bol umiestnený v strede. Hrozilo nebezpečie, že kanadské tanky a pechota obkľúči 2. batalion a Meyer preto posunul začiatok útoku na 14:00, a aj cez to, že 1. a 2. batalion dosiahly čiastočné úspechy, nemohli pre nedostatok síl splniť rozkaz 7. Armee. Divízia zastavila útok a prápory prešli do obrany. Útok 25. Panzergrenadier Regiment-u vytvoril silný perimeter, ktorý zohral kľúčovú rolu, keď zabránil britskej 2.Army dobyť Caen už 7. júna.

Kurt "Panzer" Meyer

Kanaďania sa blížili úplne kľudne a nemali poňatia o prítomnosti protivníka. K. Meyer všetko pozorval z vežičiek na kostole v Ardénskom opátstve. kde si zriadil provizorný štáb. Potom pať klapla a 3. kanadská divízia utrpela ťažké straty. 8. júna divízia znova ťažko zaútočila a Meyer skoro ráno napadol 7. brigádu winnipegských strelcov a po celodennom tvrdom boji prelomil kanadskú líniu 22 tankami, ktorým osobne velil. Teraz musela divízia chrániť úsek fronty dlhý 16 km. 13. júna sa odohrala slávna epizóda vo Villers Bocage, kedy Michael Wittmann so svojím Tiger I. stúpal na kótu 213 a zahliadol rozvíjajúcu sa kolónu 7. obrnenej divízie. Wittmann na kolóniu zaútočil a zničil 25 strojov a zastavil celý spojenecký postup.

Michael Wittmann

Ani pri najväčšom nasadení však Hitlerjugend s 25. regimentom vpravo a 26. regimentom vľavo nedokázala rozšíriť svoj obranný perimeter alebo dobyť Bayeux. Prebiehaly krvavé boje o takticky dôležité dediny a sektor divízie bol každodenne ostrelovaný spojeneckým delostrelectvom. 14. júna zasiahla paľba námorních diel Wittov štáb a sám Witt bol zabitý. Vo velení divízií ho nahradil K. Meyer. Keď spojenci zahájili 15. júna ofenzívu proti Panzer Lehr, divízia stiahla svoje svoje vlastné ľavé krídlo z Boislande, aby zabránili jeho obkľúčeniu. Pre ťažké straty bola stiahnutá do perimetru divízie. Ale spojenecký tlak bol príliš silný. Útok vyhnal SS z dedín, ktoré dobyli v prvých dňoch. Boje o Caen utíchli 18. júna, kedy sa obidve strany preskupovali, pripravené opäť začať boj o ruiny mesta. Do 16. júna mala Hitlerjugend 403 mŕtvych, 847 zranených a 63 pohrešovaných...