Rôzne druhy písma ako vzniklo a postupne sa vyvíjalo.

Vznik a vývoj písma.

Písmo - nevyhnutný sprostredkovateľ vzdelanosti ľudských civilizácií. Jeho zrod podnietilo úsilie zaznamenať určité myšlienky a skutočnosti a oznámiť ich aj na diaľku a to nielen v priestore, ale aj v čase.

V tomto zmysle boli predchodcami písma zárezy do dreva, rytiny do kameňa, uzly na povrazoch, kresby.

Vyšším stupňom vývoja je obrázkové písmo, ktorým sa ľudia usilovali vyjadriť svoje oznámenia obrázkom, kresbou. Tomuto písmu mohli rozumieť aj národy, ktoré hovorili iným jazykom ( v súčasnosti sú prakticky používané obrázkové písma napr. dopravné značky).

Z obrázkového písma sa v niektorých oblastiach sveta vyvinulo slovné písmo, v ktorom obrázok znamenal určité slovo. Na ďalšom vývinovom stupni sa začali používať obrázkové znaky aj pre slová, ktoré rovnako zvukovo zneli.

Podľa charakteru jazykov vznikli znaky pre slabiky, slabikové písmo, napr. v Mezopotámii a v Egypte. Zo slabikového písma sa vyvinula staroegyptská hlásková abeceda, ktorí mala 24 písmen.

Hláskové písmo je písmo, ktoré vyjadruje samostatne zvuk samohlások (a,e,i,o,u) a spoluhlások (b,v,g,t,m, atď.) Z tohto vývoja vidno, ako znaky vyjadrovali postupne stále menšie prvky : myšlienku, pojem v obrázkovom písme, neskôr slová, potom slabiky a nakoniec jednotlivé akustické hlásky. Obrázkových znakov muselo byť tisíce, na slabiky stačilo niekoľko sto a na hlásky dokonca už len niekoľko málo desiatok znakov.

Písmo vzniklo v 4. tisícročí pred n.l. v Egypte a Mezopotámii. V povodí riek Eufrat a Tigris štylizáciou obrázkového písma vzniklo klinové písmo. Pri týchto riekach bol dostatok naplavenej veľmi jemnej hliny. Do mäkkých hlinených tabuliek sa vtláčali písadlá. Na začiatku ťahu vznikol klinok. Zachovali sa státisíce tabuliek, hovorí sa aj o hlinených knižniciach. Klinové písmo sa podarilo rozlúštiť a otvára nám pohľad na vtedajšiu, zaniknutú civilizáciu.

Staroegyptské obrázkové písmo sa nazývalo hieroglyfy alebo písmo posvätných rytín. Používalo sa najmä pri vytesávaní alebo rytí nápisov do stien chrámov, hrobiek faraónov a pod.

Jeho zjednodušením neskôr vzniklo hieratické, čiže kňažské písmo, ktorým sa dalo písať aj na papyrus. Z neho sa na bežnú potrebu, napr. na záznamy obchodníkov, vyvinulo zjednodušené písmo demotické - ľudové. Podstata však stále ešte zostáva zložitá, egyptské písmo nemalo znaky pre samohlásky, poznalo len 24 spoluhlások.

V 2 tisícročí pred n.l. vzniklo písmo vo fénických mestách ( dnešná Sýria a Palestína) predovšetkým vplyvom egyptského a sumerského písma. Feničania vytvorili abecedu s 22 písmenami pre spoluhlásky. Nemala znaky na vyjadrenie samohlások. Z tohto písma vznikla väčšina abecedných systémov. Stalo sa podkladom gréckeho, aramejského i latinského písma a rovnako aj pre ruskú azbuku.

Fénická abeceda sa dostala prostredníctvom maloázijských Grékov do Grécka asi v 9. storočí pred n.l., ktorí ju zdokonalili. Vzniklo z nej množstvo variant pre rôzne grécke nárečia, ktoré možno rozdeliť na východnú abecedu, ktorá sa stala základom pre národné písmo Grékov a západnú abecedu, ktorá vplývala na vznik latinskej abecedy. Prostredníctvom gréckych kolonistov sa poznanie písma dostalo do južnej Itálie (okolie Neapola), kde ho spoznávajú Etruskovia a Italici. Najstaršia (archaická) latinská abeceda sa veľmi podobá archaickému gréckemu písmu a je len prvým stupňom bohatého vývoja ku klasickému písmu starého Ríma.

Nezávisle od latinky sa z gréckeho písma vyvinuli ďalšie písma : gótske, koptské, arménske, gruzínske i slovanská hlaholika, cyrilika a z nej dnešná azbuka.

Staré rímske písmo poznalo len veľké písmená, nazývali sa kapitály, neskôr tiež majuskuly alebo verzálky. Toto písmo sa počas svojho vývoja pozmenilo a malo viac foriem. Neskôr vznikla ešte rímska kurzíva, šikmo sklonené písmo na všeobecné použitie.

V 11. storočí sa táto zjednotená línia začala rozdvojovať a to:
a) na smer lomených písiem, predtým nazývané gotické, patria tu nemecké písma, ako boli textúra, rotunda, švabach a fraktúra,
b) na smer antikvových písiem, názov antikva vznikol v renesančnej dobe, v 15. až 16. storočí, v dobe veľkého záujmu o starovekú kultúru a literatúru.

HISTORICKÝ VÝVOJ PÍSANÝCH A TLAČOVÝCH PÍSIEM :

Diela starovekých autorov sa v latinčine písali ručne a neskôr tlačili písmenami, ktoré mali pripomínať staroveký, klasický pôvod textu - antikvou, ktoré nazývali „litera antiqua" alebo „Romana". Renesančná antikva mala však už malé písmená, kým staré rímske písmo malo len veľké písmená. Vývoj písanej formy antikvového písma sa uzavrel humanistickou minuskulou, ktorá sa stala vzorom na rytie prvých tlačových písiem.

Nezávisle od vývoja písma sa vytvárali ostatné, napr. kórejské ideogramy, japonské, čínske, indické písma, arabské, hebrejské, turecké, perzské a ostatné exotické písma.

Z ručne písaných alebo inak utváraných foriem písma vychádzali tvorcovia tlačových písiem, no to je už iná téma.