Vietnamská vojna

Vojna vo vietname .... :(

Vojna vo Vietname

O tejto vojne toho možeme velmi veľa napísať,pretože trvala dosť dlho,odohrávali sa vnej urputné a tvrdé boje.Padlo v nej velmi vela vojakov ako i civilistov.Táto vojna bola dosledkom 2.svetovej vojny.

Vojna trvala oficiálne od 1964 do 1975 čo je 11 rokov velmi dlhá doba.Táto vojna sa odohrávala v Južnom Vietname a na hraniciach Kambodži a Laosu (tieto miesta boli velmi vela krát bombardované bombardérmy) a ďalšie miesto na Severnom Vietname.Vo Vietname sa táto vojna nazýva Americká (no hádajte prečo ;) ).Ako som písal tie roky boli oficiálne ale podla iných zdrojov,resp podla iných ludí tento konflikt trval od 1957 dokonca od 1954.

Kto bol vlastne na akej strane?!Takže na tej "južnej" bol zvazok USA,Austrália,Kórejská republika,Južný Vietnam a na tej "severnej" bol vojenský zvazok Severného Vietnamu (vietnamská demokratická republika) a Národného oslobodzovacieho frontu (vietcong pre vás určite známy pojem z hry ) a spolok partyzánov ktorých podporoval práve Severný Vietnam.

(pochod vojakov cez "lesy" resp. premiestnovanie)

Takže ako to celkovo začalo.Skončila sa druhá svetová vojna a Francúzi sa vrátili do Vietnamu.Hlavným nepriatelom ktorý sa im postavil na odpor mali základy v Severnom Vietname.V roku 1946 vyhlásili Francúzi Vietnamskú republiku že jej územie bude súčasťou Francúzka. Lenže Ho Či Min vedel, že Francúzi nie nemajú dostatok vojska aby mohli ubránit oblasti  alebo dokonca zbaviť Viet Minh jeho moci.Takže francúska taktika bola velmi velmi jednoduchá a to tak,udržať obývané miesta a komunikačné línie.Kedže bolo viac ako 70% Vietnamcov komunisti,postavili sa na odpor proti Francúsku a podporovali Hoci minha ( ludia sa chceli osamostatniť a nechceli aby boli pod nádvládou francúska) tak bolo len minimum času keby vypukne vojna.Po pár mesiacoch vypukla vojna a tak bezmocný Francúzi si na pomoc prizvali Američanov (samozrejme koho iného keď zssr pomáhala severnému vietnamu).A práve tak sa na územie Vietnamu dostali Američania.Samozrejme severný vietnam porazil Francúzov a tak v roku 1954 bola indočína rozdelená na časti :

                                                                                        - Kambodža

                                                                                                           - Laos

                                                                                                           - Severný Vietnam

                                                                                                           - Južný Vietnam

               (Mapa Vietnamu a rozdelenie)

V roku 1964 juhovietnamske komando,ktorej cielom bolo ničenie radarových pozíc pri hraniciach Severného Vietnamu.Vo vodách pri tejto akcii vraj bol aj americký torpédoborec USS Maddox.

Avšak američania sa vo vietname udržali a v roku 1964 začali vzdušné a delostrelecké nálety a bombardovania na územia Ho či minovu cestičku v Laose.Vietnamská politka sa zase stala najdoležitejšou témou tej doby.Na tejto akcii sa podielalo juhovietnamské ale aj Americké vojská.

Striedalo sa velmi vela vlád čo Vietkong vycítilo ako vhodnú dobu na útok.Jeho bojovníci obsadili vo štvordňovej bitke pri Saigone dedinu Binh Gia zabili šiestich Američanov a 177 vojakov juhovietnamskej armády.Boj skončil keď sa komunistický vojaci sami stiahli z pozícii a neboli k tomu donútený vládnymi jednotkami, ktoré boli vyslané ku ich odrazeniu.
Spojné štáty sa pustili do leteckej vojny, ktorá mala dva účely.

Prvým bola odveta proti nim.

Druhým boli údery 94 hlavných priemyslovích a vojenských cielov na severe s cielom eliminovať bojaschopnosť severovietnamcov.

Vtedy si vačšina ludí myslela že ak budú americké a juhovietnamské vojská ďalej ostrelovať ciele,že vojnu vyhrajú a komunisti sa vzdajú.Avšak v roku 1965 bolo už 150 000 komunistických partyzánov.Komunisti vedeli že ak rýchlo niečo nespravia tak prehrajú a celý juh bude pokrytý americkýmy vojskamy.Ich plán bol dostať sa na centrálnu vysočinu a po dosiahnutí morského pobrežia rozdeliť Južný vietnam na dve časti a zvyšok odporu by potom lahko zlikvidovaly.

V tom istom roku potrebovali američania udržať velmi doležité letisko v Da Nangu a tak potreboval posili.Po schválení tejto pomoci sa na pláži na letisku vylodilo okolo 3500 pešiakov.Len čo sa zakopali začali podnikať pešie hliadky pri ktorých mali vypátrať nepriatelov ktorý ohrozujú letisko.Onedlho prišli aj ďalšie posili a to v pošte 20 000 vojakov a neskor ďalších 40 000.

(obyčajné letisko vo vietname)

Od 22.februára 1965 do 28.júla 1965 boli velmi časté výpadky američanou a komunistov proti sebe.Medzi najvačšie boje dochádzali v Centrálnej vysočine a okolitých základní.Neskor USA zaútočili na pozície komunistov a to počtom velkých 27 mich bombardérov B-52F .

28.júla sa počet američanov vo Vietname zvýšal už na 125 000 a každý mesiac ďalších 30-35 000 vojakov.Jeden z velmi velkých útokov ktorý sa zapísal do dejín ludstva bol práve tento :

1. aeromobilná divízia nemala do tých čias vo svete obdobu. Mala k dispozícii 440 vrtulníkov bolo schopných v priebehu jedného výsadku premiestniť až 2500 plne vyzbrojených pešiakov.14.novembra1965 bol vyslaný 7. pluk aby zaistil údolie Ia Drang, nad ktorým sa vypínal pohraničný kopec Chu Pon. Kopec pretkaný sieťou tunelov, bol základňou VLA o čom však Američania netušili. Partizáni prezieravo zhodnotili situáciu a vzhľadom na to, že boli v zhruba desaťnásobnej početnej prevahe a rozhodli sa na Američanov zaútočiť.

7. pluk sa dostal do obkľúčenia, avšak vytrvalo sa bránil celý deň a noc. Situácia sa stávala čoraz zložitejšou. Ranení americkí vojaci boli odsúvaní vojenskými vrtulníkmy. Vrtuľníky tiež privážali muníciu a poskytovali vojakom krytie. Na pomoc obkľúčeným bolo použité aj delostrelectvo a letectvo, strategické bombardéry tak boli na priamu podporu jednotiek použité po prvý krát. Partizáni uvedomiac si, nemožnosť porážky nepriateľa sa stiahli do Kambodže, kam ich Američania nesmeli prenasledovať.

Počas tejto akcie zomrelo okolo 250 vojakov a 250 ranených na strane američanov.Tento boj bol aj sfilmovaný pretože oddanosť,úsilie vojakov na USA strane bolo velmi velké.Snažili si pomáhať sa,starali sa o seba.

(Výsadkový vojaci na kopci Chu Pon)

Aj keď túto akciu USA "vyhralo" nemalo vyhranú celú vojnu.Partyzáni útočili stále na americké menšie základne a doplnovalo do svojich radov ďalších komunistov ktorý chceli bojovať za svoju Zem.

V októbri roku 1966 mal Severný Vietnam na juhu už prinajmenšom  67 000 tvrdých bojovníkov Vietcongu, ktorí podporovalo viac ako 200 000 príslušníkov milícii.V rokoch 1966-67 američania robili bombardovanie a výpadky proti komunistom.Američania ale museli dávať pozor aby nevyprovokovali činu,museli útočiť len na niektoré ciele a nemohli lietať nad činsku oblasť.

V roku 1967 američania a ich spojenci zaútočili na opevnenú oblasť pri Saigone kde sa hromadilo vela síl komunistickej armády.Američanou tento útok vyšiel ale vačšina vietkongu sa stiahla bez boja,vela ich bolo aj zajatých alebo mrtvych.Američania však spravili chybu a po mesiaci plienenia odtial odišli a komunisti sa vrátili.Koncom roku 1967 bolo vo Vietname viac ako 450 000 američanov.

Okolo roku 1967-68 sa komunisti zmohli na novú ofenzívu a to počas nového roku (vtedy je vždy mier a američania sa uvolnili a nedbali na vojnu).Američania získavali pomocou bojov zajatcov,ktorý samozrejme hovorili niečo iné a klamali aby neprezradili ich tajný plán ktorý má američanov dostať z Vietnamu.

Zatial čo celý svet pozoroval boje v okolí Khe Sanghu,vietcong infiltroval všetky významnejšie juhovietnamské mestá.Zatial čo sa koncom januára uzatvorilo prímerie v južnom vietname,nečakane z noci 29-31 januára spustili boje po celej krajine.Každé vačšie mesto sa stalo útokom.Vačšina velkých miest sa partyzánom podarilo obsadiť no američania sa na znovuobnovenie svojho územia dal do defensivy.Jediné miesto ktoré mali partyzáni celkovo pod kontrolou bolo mestečko HUE (známe z hry).Američania však vtrhli do HUE a začali tvrdé boje.Partyzáni si mysleli že američania nepoužijú velké zbrane pretože to mestečko bol historický klenot a malo svoje pamiatky.Ale američania po prvých dnoch zavolali letectvo pretože každý meter ktorý dobyly stál vela životov.Nakoniec partyzáni padli a američania svoj boj o mestečko HUE vyhrali.Avšak mrtvych bolo velmi vela okolo 10 000 ludí ako civilistov tak aj vojakov.

(vypalovanie budov počas ofenzívy)

Boje pokračovali v pohraničnej základni Khe Sangh .Počas vojny na tomto mieste bolo zhodených 110 000 ton BOMB a napalmu bolo to jedno z najintenzívnejšie bombardovaných miest v histórií vojenstva.

Ofenzíva „Tet“ sa skončila pre komunistov obrovským debaklom, namiesto všeobecného povstania vyprovokovali medzi juhovietnamcami iba nenávisť.Všetko sa zdalo byť pre američanou dobré no TV odvysielala velmi krehké a krutejšie zábery ako predtým.V USA bola protivojnová nálada,velmi vela ludí bolo proti tejto vojne.Američania sa pokúšali o mier s komunistami no neuspeli.

Velmi časté "výpadky" američanou boli aj proti nevinným luďom.Od nervov a nenávisti strielali ludí v osadách.Civilisti si počas vojny vytrpeli, ponižovanie a neprávosti od obidvoch bojujúcich strán. Partizáni, Američania aj juhovietnamci pritom vyhlasovali, že bojujú za demokraciu a ľudské práva, či za Vietnamský ľud.

      (púštanie bomb napalmu,vačšinou na to doplatili civilisti)

Od porážky ofenzívy "tet" boli američania velmi blízko k víťastvu.V roku 1969 bolo vo Vietname už 550 000 vojakov.V roku 1969 nebol velmi aktívny čo sa týka bojov.Američania útočili,vyplienili a odišli čo komunistom sa stále podarilo po pár mesiacoch sa vrátiť nato miesto.V tomto roku zomrel HO CHI MIN,vodca revolúcie a pred smrťou povedal,aby ďalej bojovali proti Američanom a ďalšími nepriatelmy ! Ďalším "významným" okamihom bola velká demonštrácia proti VOJNE a bolo na nej vyše  250 000 demonštrantov.

V roku 1970 bol významným okamihom apríl keď útočili na ho ci minovu cestičku v kambodži.Prerazenie tejto cestičky malo za plán spomaliť zásobovanie partyzánov.V USA boli stále demonštrácie a zatvorilo sa vela vysokých škol kým sa študenti neukludnia.Nixon im ale slúbil že nevniknú velmi hlboko do Kambodže a aby sa ukludnili.V tomto období už vačšina vojakov nechcela bojovať,alebo odmietala prijať rozkazy,pretoženechceli byt posledným mrtvym vojakom.

Rok 1971 prebehla invázia do Laosu kde neposobili žiadny americký pešiaci,iba piloti.Počas tohto roku komunisti zbrojili a dostávali nové tanky a delá.Tento rok skoro nebol nijak významný.

Rok 1972 zaútočilo VLA na juh zo všetkých strán.Útok hlavne vďaka masívnemu nasadeniu tankov napredoval pomerne úspešne.Jednotky ARVN boli rozdrvené a komunisti obsadili jedno velmi významné mesto Quang tri.Civilisti bežali do mestečka HUE aby ich nezabili a aby sa skovali pred bojmi.Bohužial VLA cestu preťalo a začalo ich strielať.Po tejto ofenzíve američania začali BOMBARDOVAŤ severný vietnam a velmi efektívne a bez obmedzení.Potom ARVN začali útočiť na mestečko Quang Tri ktoré aj oslobodili.Za obeť padlo 100 000 komunistov a 40 000 juhovietnamcov.

(pomáhanie raneným vojakom,ktorých prenášajú na nosidlách)

1973-75 v týchto rokoch konečne na začiatku zasadli komunisti k rokovaciemu stolu.Mali sa ukončiť boje všetkých bojujúcich strán, a USA mali stiahnuť zvyšok svojich vojakov z vietnamu v priebehu 60 dní.

Juhovietnamský prezident vedel že toto bude kapitulácia krajiny pretože túto zmluvu severovietnamci nedodržia.Samozrejme to aj ignorovali a tomu už nikdo nemohol zabrániť.Komunisti už istí že USA nebude zasahovať do bojov začali ďalšiu ofenzívu.Najprv na juhovietnamcov,ktorý boli vyčerpaný a nemali ani muníciu a už ani chuť bojovať.Postupom času padla centrálna vysočina a bránili už len pobrežné oblasti.Utečenci a vojaci sa stali lahkýmy cielmi.Už vačšina miest boli dobytá severovietnamcami na menší odpor sa zmohli iba v Da nangom.Teraz sa začali ale boje o Saigon.Priplávail tam lode,ktoré mali za úlohu evakuovat 8000 američanov a pár vietnamcov.Posledné boje boli 1.mája 1975 keď severovietnamci dobyli saigon.

2.Júla 1975 vznikla VIETNAMSKA SOCIALISTICKA REPUBLIKA.

Tak a takto skončila vojna,ktorú začali Francúzi,doplietli sa do toho američania a víťazmi sú aj tak severovietnamci.Vídite velmi vela ludských životov padá vo vojnách a pritom zbytočné.

                                       (vojaci počas volnej chvílky na základni,aspon sa zabavili)

Poznatky : - V tejto vojne mali USA 3krát najviac vojakov v boji (1sv.vojna..2sv.vojna...)

                        - Nečakane vyhrala strana ktorá bola na pokraji zničenia.

                        - Aj po smrti ich vodcu sa im podarilo zvíťaziť ...Po zssr asi druhá krajina.

                        - Američania prišli o 58 202 vojakov,300 000 vojakov bolo nezvestných .

                        - Vietnamom prešlo 2,6 milióna Američanov ktorého bol 1-1.6 miliona vystavená v boji.

                        - Asi 60 000 veteránov do roku 1982 spáchalo samovraždu a predávkovanie drogami.

                        - 14 miliónov ton bômb a inej munície, to sa rovná 700 atómovým bombám

                        - 16% obyvateľov Vietnamu zahynulo, 57% zostalo bez strechy nad hlavou a vyše

milióna detí sa stalo sirotami

(Video tak trošku o vojne vo Vietname)